Chuť zakázaného ovocia
Keď zakázané chutí najviac.
Ticho bolo husté ako noc, ktorá sa nechce rozplynúť. Stála pred stolom a prsty mala zľahka opreté o jeho hranu, akoby potrebovala niečo pevné, aby nezradila vlastné myšlienky.
Vedela, že je za ňou.
Neotočila sa hneď. Nechala napätie rásť pomaly, nech si jeho prítomnosť najprv nájde cestu do jej dychu. Cítila jeho pohľad na šiji ešte skôr, než sa dotkol jej kože.
„Vieš, že by si nemala,“ zašepkal.
Jeho hlas bol nízky, tichý, plný tajomstva, ktoré sa nedalo vysloviť nahlas. Neodpovedala. Vnútri sa ozval hlas rozumu, ale bol slabší než chuť zakázaného ovocia, ktoré si predstavovala bez toho, aby ho skutočne ochutnala.
Priblížil sa.
Najprv len o krok. Potom ešte o kúsok. Medzi nimi zostala polotma a dych, ktorý sa miešal vo vzduchu. Jeho prsty sa zľahka dotkli jej ramena – nebol to dotyk, skôr sľub dotyku, ktorý príde.
Otočila sa.
Ich pohľady sa stretli pomaly, ako keby sa báli narušiť tajomstvo, ktoré medzi nimi rástlo. V jeho očiach nebola dravosť, len istota túžby, ktorá bola staršia než slová.
Keď k nej pristúpil bližšie, neustúpila. Len mierne sklonila hlavu, akoby ho nechala rozhodnúť.
Jeho ruka sa pohla pomaly po jej paži, cez zmyselnú krivku lakťa, až k zápästiu. Nepoužil silu. Len ju držal tak, aby cítila teplo jeho dlane a tichý pulz života pod kožou.
„Chcem ťa,“ povedal bez naliehavosti. Ako pravdu, ktorá sa nemusí dokazovať.
Zakázané ovocie má sladkosť, ktorá bolí.
Pritiahol si ju bližšie, ale stále pomaly, akoby jej dával čas rozhodnúť sa znova a znova. Jej vnútorný hlas už neprotestoval. Len sledoval, ako sa túžba rozlieva dolu telom ako tichá vlna.
Keď sa ich telá dotkli, nebolo to náhle. Bolo to neodvratné.
Jeho dych bol teplý, sústredený, plný očakávania. Prsty sa jej zaborili do látky jeho košele bez toho, aby si to uvedomila.
Bozk prišiel pomaly. Hlboký, ale nie hladný. Skôr ako ochutnanie ovocia, ktoré ešte nesmela vlastniť. Napätie sa rozťahovalo v hrudi aj medzi stehnami, tiché a pulzujúce.
Keď sa od seba odtiahli, jej čelo sa opieralo o jeho rameno.
Zakázané ovocie už nebolo tabu.
Bolo spomienkou, ktorú chcela ochutnať znova.
Odporúčané čítanie

Ozveny tmavej chodby
Jej prsty sa len tak ľahko dotkli jeho ruky, a svet okolo nich

Posledný gombík pred úsvitom
Posledný gombík bol hranicou medzi nocou a úsvitom. Keď sa pod