Author: Alteos

Dívaj sa na tieto obrazy. Vidíš v nich cudzinku, alebo kúsok seba? Tá hranica je tenšia, než si myslíš. Stačí jeden krok zo svetla do tieňa a zistíš, že tvoja najväčšia krása sa skrýva v tom, čo si doteraz tajila.

Pokožka má svoju vlastnú pamäť. Pamätá si chlad ranného vzduchu aj teplo svetla, ktoré sa cez žalúzie oprelo o tvoj bok. Nafotiť ťa neznamená vlastniť tvoj obraz. Znamená to zachytiť tvoju odvahu byť videná bez príkras.

Niektoré príbehy sa nedajú napísať perom. Musia sa prežiť v šere ateliéru, kde čas neexistuje. Tam, kde tvoj tieň na stene tancuje svoj vlastný tanec a ja som len svedkom tvojej tichej revolúcie proti všednosti.

Vždy si hrala podľa pravidiel sveta. Tu žiadne nie sú. Len tieň, ktorý ťa objíma, a objektív, ktorý neodsudzuje. Cítiš, ako sa ti uvoľňujú ramená? To je okamih, kedy sa z objektu stávaš ženou, ktorej línia chrbta hovorí viac než tisíc kníh.

Niekedy stačí tak málo. Pohľad, ktorý sa neodvráti. Ticho, ktoré povie viac než dotyk. A fantázia sa potichu začne prebúdzať.